Vákuum šťastia

Autor: Ľubica Dunajová | 1.7.2014 o 13:52 | (upravené 1.7.2014 o 23:30) Karma článku: 4,20 | Prečítané:  161x

Máte to svoje?

Každý chce byť šťastný. Každý človek predsa pozná: "A žili ŠŤASTNE, až kým nepomreli." Vieme, že to existuje iba v rozprávkach. Alebo nie? Zvláštne. 

Existujú ľudia, ktorým nevyšiel vzťah alebo manželstvo, sú nezadaní, nepracujú vo vysnívanej firme, nie sú milionári, nemajú dom na ostrove, vlastné lietadlo ani luxusné auto. Nie sú celebrity, ani nikto "extra dôležitý" pre zemeguľu ako celok. Majú proste kopu vecí, na ktoré môžu dennodenne frflať.  

Existujú ľudia, ktorým sa za život nalepilo na päty toľko smoly, že až neverím. Choroby, ú mrtia, zlyhania, neúspechy v práci, sklamania, nevydarené vzťahy, strata dôvery, rozpad rodiny, násilie, traumy, týranie, osobné zlyhania, klamstvá všade naokolo ako atómy vzduchu, čo dýchame. Proste všetko, čo človek nechce, aby ho postret lo. Nemajú sa už ani kam obrátiť a veľakrát nevedia, aký už má takýto život zmysel?

A predsa dokáže byť človek šťastný. Každý jeden. Kto viac? Kto menej? Niekto hľadá šťastie v sebe. Niekto v niekom (dokonca aj v niečom). A kto má na šťastie lepší recept? Človek je od veky vekov tvor naivný. A aj trocha hlúpy. Hľadá tam, kde nič nie je a nevidí to, čo má pod nosom. Čaká na Vila Rozborila, namiesto toho, aby si sám vytváral nebo na zemi. Neviem, prečo väčšina hľadá šťastie v tom, čo potrebuje ešte dosiahnuť a zažiť. Málokto v tom, kým vlastne je a ako žije, zmýšľa, v okolí, v ľuďoch, priateľoch, v obyčajnom pocite, že je aj jediná osoba na zemeguli, ktorá ho má rada, ale MÁ! A v každodenných veciach.  Keby chcem povedať, v čom všetkom je šťastie, budem tu písať do konca života (možno raz :-) Aj tak si myslím, že šťastie musí objaviť každý sam. A túto svoju potrebu si uspokojiť po svojom).

Ja viem, ja viem! Otrepané každodenné veci. Všade sa to omieľa. Ale na jednu vec musím upozorniť a vzdať jej svoju poklonu. Uvedomila som si, že existuje niečo, čo nás sprevádza nonstop. Ľudia to už berú ako samozrejmosť. Ale skúste byť bez toho. Ja to neviem. Začínam s ňou každý deň, zaspávam s ňou, akoby bola moja posteľ vlastný vesmír. Keď mi je ťažko (čo mne málokedy :D ), dokáže mi s ňou byť ešte ťažšie. A keď sa teším, neviem si predstaviť pravý pocit šťastia bez nej. Dáva mi námety, inšpirácie a otvára mi oči. Sústredím sa iba pri nej. Bez nej ma ruší môj vlastný svet. Motivuje ma. Kráti mi chvíle nudy. Dáva mi pocit, že nie som sama. Že niekto niekde tam (a je jedno kde) mal alebo má, alebo raz bude mať také isté problémy a pocity ako ja. A na daný moment si pri tejto veci budeme rozumieť ako s nikým iným. Dokáže niesť posolstvo, zabávať, ale aj haniť a urážať. Dokáže vyvolať nezabudnuteľné spomienky, ale aj pocity, na ktoré si už nechceme pamätať. Dokáže sa hrať s každou jednou emóciou.  A každú jednu vašu emóciu vám dokáže vyvolať zas.

A mňa to fascinuje a napĺňa strašným šťastím. Každodenným. Spolu sa smejeme, spolu spievame, spolu tancujeme, spolu je nám smutno, spolu pracujeme, cestujeme, spolu nerváčime, ALE vždy sme spolu v mojom osobnom vákuu šťastia. Jedine ona pozná môj svet. Jedine ona počúva moju samomluvu. Jedine ona má tu moc pokaziť mi náladu alebo ju neskutočne vylepšiť. Keby nie je ona, ja asi zvädnem ako kvetinka bez vody a slnka. Áno presne tak. Hovorím o hudbe priatelia. Možno pre niekoho gýč. Pre mňa "chlieb náš každodenný". Hudba mi vždy rozumie. A ak mi protirečí, nájdeme si spoločnú reč cez ústa iného interpreta. Veď čo iné má takú moc, že hýbe nie len dušou, ale aj telom? Nezáleží na tom, či ste metalista, folklórista, popový fanúšik, jazzový nadšenec alebo rockový kráľ - vždy iba hľadáte všetky tie emócie ako ja. Len po svojom. Preto je hudba niečo neskutočné-spája celky z mnohých malých a odlišných kúskov. Len si spomeňte, aký je to pocit, ak s niekým podstatným počúvate to isté. Ako to už nebudete počúvať s nikým iným. Ako existujú pesničky, ktoré chcete zdieľať s celým svetom. A ako existujú pesničky, ktoré sa nepáčia nikomu iba vám. A ja všetky tieto emócie milujem. 

 

 

 

Preto, ak dovolíte, odchádzam zas a znova do svojho vákua šťastia :-) A buďte aj vy šťastní. Ako ja. Každý deň. :-)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?